Struky

Prišlo RSL, zbadala som ho, keď som mala na rukách žlté gumenné rukavice, roztrhla som obal a dnu bolo maličké, malé, možno záložka, urob s tým čokoľvek, dám tomu, kto tomu rozumie, kto sa bude tešiť, básničke Astmatický fúkač skla od Billena Nickersona.

Pri posteli mám hŕbku časopisov a kníh, chcem toho veľa prečítať, napísať, zatiaľ som tou, ktorá oberá zelenú fazuľku a ukladá ju do mrazničky, žehlím, pomáham organizovať oslavy, krst, svadba tu, malá postsvadobná hostina, lebo sa už zobrali, nikomu nepovedali, v osade na konci sveta, bez ľudí, len svedkovia, kňaz skaut a M, ktorý im zaspieval a zahral na gitare.

Počujem hudbu z filmu Gróf Monte Cristo, Marseille, lode, Valentína, Mercedes, neustále naháňanie spravodlivosti, pomsta, francúzsky park, nie je tak Gérard Depardieu?

Položila som nohy do trávy a takmer ma uštipla osa. Nebo je také, aké je, hoci by mohlo byť svetlejšie, vyžarovať viac energie. Ale to nič, dnes stačia aj tie struky zelenej fazuľky.