Biela

Listy biele. Bielka v očiach biele. Vôbec nie podnikavo a vôbec nie stručne križujem, ja neviem, možno Laurinskú ulicu, pohľad na dvoch malých židov, na čítajúceho starca, ktovie, možno ma chorú slezinu, ktovie, možno mu nič nie je.

Letné šaty v obchodoch. Zmrzlinové poháre a deťi, čo skáču do množstva farebných loptičiek. Chcem tomu všetkému porozumieť, chcem urobiť portrét, úplne ho stotožniť s týmto a dostať realitu do pomykova. Tých gélových mužov v krikľavých tričkách Lacoste, ich sprosté slová, ich prázdno až z toho puká duša.

Dnes vrcholila čistá. Ako je táto :



Výstrižok z novín. O knihe baskickej spisovateľky. Uložiť medzi veci, ktoré sa nikdy nestratia.

*pre Jankusemanku, myslieť na jazero a čajky, možno iné vtáky, pokosená tráva, ktorú hlupáci sypú do vody a Mišel možno niečo povie, ja neviem.

*pre teba, čo teraz spíš po dlhom lezení a prídeš, ku mne, na vlaku, čisté obliečky chystám, uterák pre teba, si nachvíľu mojím dieťaťom, tak to je, starať sa, s láskou.

Veľkosť S

.v polohe ležím relaxácia. Prečítala som si, že na bolesti hlavy je dobrá aj medovka lekárska. Aj čaj z bazy. V knižnici som prečítala. Tak som si tú knihu vzala, nech je mame dobre, nech nemá migrény, ale táto dnešná je z včerajšej kukurice. A z škótskej whisky. Jedlo. Jedlo.

V polohe ležím relaxácia. Cítim, čo čítam. Tak to má byť.

"Miesim cesto, slnko na dlaždiciach. Sedí v kočíku, cmúľa gumenej žirafe ňufák. Pospevujem si valčíky, hudbu z cirkusu a pasodoble; po kúskoch, z každej trochu, hmkám, alebo povzdychujem. Bláznim sa, tancujem mu, vybuchuje od smiechu, sleduje ma po celej kuchyni. Som kráľovná, najlepšia zo všetkých matiek, najkrajšia, najzábavnejšia, jeho mama, hviezda, veľká láska."

/Marie Darrieussecq : Bábätko/




.pohľadnice slnečníkov. A more. Upokojuje.

.pršalo a zmizlo to. V daždi je inak, tiene na podlahe, výskanie, lepí sa život, príliš. S mamou sme nakúpili na trhu. Paradajky, papriku, uhorky.

V parku je vysoká tráva, nijaké hojdačky. Keby bolo keby. Čúrajú tam chlapi, viditeľne, nepozerám sa im na vtákov, ale aj tak ich vidno. Akoby sa nimi chválili, ukazovali ich svetu.

Tráva sterilná? Lebo moč je sterilný?




.pešo po takýchto listoch. Alebo s deťmi v gumákoch a pršiplášťoch. Nech sa čľapkajú v mlákach, nech sú mokrí, lebo my ich večer okúpeme, nakŕmime ľahkostráviteľným, nech sú naše, nech sú.

Na Petrapavla sme chodili do pizzérie, aj oco mal z práce voľno a mama mala na sebe šaty a my sme mali sukne a Krpec bol ledvachodiaci a už nebol bábätko, bol dieťa milujúce koľajnice a vlaky, ísť k železnici tri krát do dňa a kývať vlakom. Stále iná sestra. Stále nové súpravy vozňov, iný rušňovodič.

Dnes koláč z jahôd a ríbezlí. Želatína. Perník od mamy. Potešil sa, Krpec, zbalil si veci a odišiel s kamarátmi na Kriváň. Podrástol. Umelec.




.dočervena. Načerveno. tak chutí. Obrázok o tom.



. maľoval a hrala hudba z Narnie. Má to tak rád.

.zajtra po diaľnici do hlavného mesta. Hľadať pekné. Dá sa to. Všade. Teším sa na to. Aj teraz. Že sa okúpem, že budem počuť televízor, z obývačky, ocovo chrápanie, to, keď šuchotajú noviny a mama to chce upratovať a oco jej vraví, veď to nechaj. A ona povie, že dobre. Že je to akurát.

May Flowers

05.30. Hučí práčka, škŕka mi v bruchu, obula som si ponožky, aby mi na studenej dlážke nezmodreli nohy.

Otvorila som okno a studený vzduch. Silná autorita prírody, akoby toto nebolo mesto, ale koliba v Západných Tatrách, potok, mokré maliny okolo, nešla by som od spacáka ďaleko, strach z medveďov.


.tu bol cukor. A v inom skle varešky a príbor. Niesla som to domov v papierovej taške a príbor štrngal na celý vlak. Krajina sa metala, ryba na suchu, pobozkala som ju, len tak naoko, veď pred ostatnými by sa to nepatrilo. Asi. May Flowers.

Minuloročný august a kemp. Stany a good food. Voľné duše, tak celkom.

Z Cypru sa vrátil vojak. Vravel, že má ma rád. Viem, že ako dieťa, že tak inak, celú noc sa mi snívalo o kolotočoch, ruské kolo, že som v parku kŕmila nejakú Alicu a mali sme doma paranoika, čo zlomil dvere a skoro nás pozabíjal.

Hlúposti tu ukladám. Poupratujem si na stole a prečítam článok z júnového Miau, čo som si kúpila pred skúškou z bulharčiny. V stánku pri Tescu, teplé parkovisko, 5.jún.

Mama mi v Škótsku kúpila denník. Summer. Taký bude. Teplé strany, vyhriate, až sa môžu upiecť ako kurča na víne. Takže

oslava slnka. Celebration.

Sneh môže byť

Okno v januári, raný január, ako stredovek, keď sa mu tak vraví, raný sneh, miznúci sneh, vraj cukor, prd, je to prášok, Ariel a kúsky trávy v ňom. Vtedy bolo tak, že bolo dobre. U Veroniky, v byte, vidiek, vracala som do záchodu, z pizze, z jedla, to je jedno.

A motýľ na okne, lebo sklo mu pristane. Lietať. Vyskočiť z okna. Poznať svoje možnosti, introvertnosť lesov, ihličie.



Mala som počítač a zaklopila som ho. A mala som v ústach lízatko a vo vlasoch štipec, taký na vlasy, nepáči sa mi to, skúšali sme si šaty a robili fotky, chcela som sa vyspať s celým svetom, s tým, čo mi rozumie, s tým malým, ale poriadne, manželsky, vyspať sa, pohladkať kravu a do sáčku odložiť psí trus. Prúd voľnosti, vlny, utekala by som okolo plátna a len fŕkala, krikľavé, popart, Jackson Pollock, impresionizmus zjemnený, akty a nevyzerať vyzývavo, sneh, čo nekláti, len padá, sneh na parapete, doknúť sa ho jazykom. Opel Astra odtlačí gumy do zasneženj pôdy, ošúpeš si banán, vezmeš ma tam, kde sa nebojím, tam, kde som takáto, byť takáto a nebáť sa, už nikdy, lebo je istota, Godistoty. Verím tomu.

***
Plakala by som v Sarajeve. Za dverami kaviarne, v ulici plnej smetí a možno nie a držať sarajevské ruže a piť moldavské víno a vedieť, že moldavčina je vlastne rumunčina v cyrilike. Lebo som slavistka a lingvistika mi nie je blízka. Lebo som umením a vášeň je umenie, predovšetkým literatúra, jej štekanie + vytie = sila, zážitok, bolesť, nemôžem nemilovať.

Sarajevo. Sarajevo.
Utriem ti plač?



Zásobovanie. Taká doprava, čo môže aj na pešie zóny. Biele rožky a grahamová hnedá. Mlieko vo fľašiach alebo škatuliach. Som zásobovaná niečím vnútorným, sila, ktorej neviem odolať, musím to vypustiť, upraviť to, dať tomu moju dušu. Písanie. Len to viem.

Dnes o snehu. Aby toho tepla nebolo priveľa.

Napríklad ráno

5.45 som vyšla vonku. Jeden vták spieval prekonávajúc sa. Že ho bolo počuť príliš. V kostole na mňa cez vitrínu svietilo slnko a ja som bola tá Lucia z Petra a Lucie. Aj portréty robím, ale také iné.



A je čerstvo. Teraz 7.27, sprchovanie, oholiť si nohy, čistý uterák na mokrých bublinách, otvoriť si okno a počuť ulicu ako sa preberá zo spánku, vyjde na priedomie a naťahuje sa, mačky.

Tu sa umývajú zuby, šumí voda, raňajky.

A už nič, aby som všetko stihla. Tak pekne. Tak milo. S rozkošným poskakovaním.

Slnečný kúpeľ, voda vo fľaške. Aby sme sa nedehydrovali.



Dobré ráno svet...

Tralala

Pukám, presilenosť. Ale to pominie, stratí sa a teraz chcem niečo

teplé, vôbec nie objavné, len bezpečné a objímajúce, teplé ako polievka, kolená si objímem, do trávy si ľahnúť a úplne srať na nejakú jazykovedu, na vedomosti, čo musím nadobudnúť, kým iní majú už voľno, balia sa do Prahy a píšu z Ameriky.

A v tráve by bola bazénová voda. Chlór a plávajúca tráva na hladine. Bázen, pozerať sa doň, trblieta sa voda, kúpalisko prázdne, byť tam vtedy, keď vypúšťajú vodu a kosia trávnik, zjesť tam len paradajku alebo kilo pomarančov.

A potom ísť domov a tušiť, že čoskoro si aj my zbalíme kufre. Spolu, kamkoľvek. Lebo pri tebe je dobre. A pracujeme s textom, s obrázkami, so životom a žijeme inak a nezaťažujem sa vecami, ktoré sú úplne sprosté, lebo nie sú podstatné. Ale niekedy to bolí, nemať rád také veci.
Teraz mimotextový priestor. Zamyslieť.

Teším sa na kofolu, ktorú vypijem 26. júna popoludní. Zbalím si kufor a chcem ísť pomalým krokom na vlak, po širokom chodníku, popri hlavnej ceste, klopkanie topánok, s tebou na vlak, jedno aký smer, aká krajina, aká zastávka uprostred divokej krajiny, len kvety a stromy, zaznamenať všetko.

A inovovať dušu. Boh v tom. Ľúbim.

Doots/Bodky

.práčka perie. tielka, nohavice, obliečky na periny.
.spánok na obzore.
.mešká IC, železničná stanica, túžba spať vo vlastnom, v mäkkom, s vyčistenými zubami.
.vypnutý televízor, už nijaký španielsky film s titulkami. Teenegerky+drogy.
.noc. Muškáty som vyložila na okná, poliala som ich, mama sa vráti, bude spokojná.
.prečítala som odkazy Hryhorija Skovorodu. Ľavobrežná Ukrajina. Prozápad. Syn kozáka.
.aromatherapy. na mne. biely čaj.
.prázdna izba. Krpci na stanovačke. Keby pršalo, majú pristavenú maringotku. Opečená slanina. Oheň a malá Terezka učiteľky Nadeždy. Stanujú, prázdna izba pre mňa.



.Spánok. Mini.

Svadby

Začala som sem písať a potom sa mi nepáčilo. Písanie o ružiach, blízkosť šiat s pruhmi pri ružiach, lupienky z ruží na chodníku, oblačno, dusný vzduch. Zmazala som to a teraz takto. S tyčinkami a čajom (fenikel) pri monitore.

Tak bolo, keď som išla do knižnice a ponáhľala som sa. Ruže. Pastel. Cukrová trstina. Cukrová vata. Kryštálový cukor. Šla som rýchlo, knihy boli ťažké a cestou samí ľudia, júnové tváre, tváre, tváre, pohľady v slnku a plachty nad terasami sa triasli, trepotali, lebo chcelo byť daždivo, aj zástery čašníčkam skoro odleteli, aj poháre s čapovanou kofolou za 4 Sk, aj zmrzlina, džús z pomaranča okolo nej, slamka. Dieťa to jedlo, dieťa v sandáloch, na stole knižka Smelý zajko v Afrike.

Radostné spomienky. Nič iné.



.obrázok o kvetoch. O lúke neďaleko našej ulice. O vlhkosti vzduchu, je skoro oceánsky, keď je jún a vôbec, svet je náchylný na búrky. Akékoľvek.

A v knižnici prišli za pani vnúčatá. S cumľou, s jogurtom, kolieska na kočíku hrkotali po dlažbe, mama vysoká, čierne tričko, letný strih.

No.

A je ticho. P+E = svadba. V júli, na ranči, uprostred lúky, pečené prasa o polnoci, lúčne rastliny ako výzdoba, ovocné koláče, torta, smotana, Evkine šaty.

Tak sme sa o tom bavili. A ja som sa učila. A pukne mi mozog. A chcem mať decko, nie jedno. A chcem sa s nimi hrať. Na levy, v zoologickej záhrade priamo, chcem im kupovať šaty, chcem ich kúpať, nafukovacie hračky, pena, bude pršať, keď sa bude kúpať, po lezení sa bude kúpať, po galériách, kde budú s nami chodiť, pozerať si tam knižky, pobehovať, pokrikovať, až nás vyhodia. Londýnske galérie. Parky, kde sú trávniky pre lopty našich detí. Môžem ich tam prebaliť. Rozprestrieť deku a položiť ich tam nahé. To najmenšie, hej, nech si rozcvičí posratú riť (zadoček).

Londýn, letenky, akcia, predĺžený víkend. Deti, láska, pre ne matka úplná.
Lenže bližšie je ich plodenie.

Na to sa teraz predovšetkým teším.

A na našu svadbu. Na moje šaty. Na svadobné oznámenia, ktoré spolu vytvoríme, naše, teším sa na jedlo, zelenina, ovocie a absencia alkoholu, možno len víno, napríklad portské, na sandálky alebo baleríny na mojich nohách, na gotický alebo drevený kostol, na fotky, nijaké kamery, na to prisahám pred Bohom, na ten sľub.

Najviac sa teším na kvety. Lebo vtedy ich človek dostane veľa. Určite. A ešte keď to tým hosťom zdôrazníme...

A bodka.

On Beauty

Púšťam si Zbigniewa Preisnera a viem, že to bude dobré.

Obchádzajú nás mraky, búrka, smršť, konáre na zemi a keby boli rozkvitnuté, slivka, hrušky, spravili by sme si bunker, medzi bielymi kvetmi, mokré konáre, knižky, Sylvia Plathová.

Dnes sa mi podarilo vstať o siedmej, napriek tomu, že som do noci trčala mimo postele, v ponožkách a v nohaviciach, vysúkané rifle, utierka v ruke, utierka na riad a potom utierka odložená.

Kvety pani Dallowayovej, nedeľa tento týždeň, stála som u maliara v Starej Ľubovni, miešal gebuzinu na papier henmejd a ty si s ním hovoril, impresionistické farby, ženy, posteľ, dlážka, pod sklom šperky, maliar v bielom, milý, mini galéria a potom po daždi do vášho bytu na obed a

po obede pani Dallowayová a tie jej kecy a mne sa chce spať a mne sa zatvárajú oči a film je mimoriadny a ja to viem, nech je tak, nech je to takto.

Celý deň sa učím,



v deke, všelijaký čaj, lebo z café bolí hlava, trasie mi ňou, tak pijem čaj a odpisujem na maily a predstavujem si leto, listy v červenej obálke, ktorú vyzdobím, zaplním ju fotkami a pošlem

ja neviem kam, kam sa bude dať, k Rímu, k vtáctvu, k Belfastu, na loďku, na lezeckú stenu, k príbehom.

A vyšla som na trávu, včera, zelená a taká, koktailová, hračky detí, kolibrík, sasanka a pes, čo vrtí chvostom.

Temperament, farby, zaznamenať.

Sladký džúsik v poháriku

Pršalo,

po troške, literatúra, poskladať ponožky, paplóny ako čerešňové stromy, tak voňajú. Mama a oco ako ornitológovia v Škótsku, len tak, hra, predstaviť si (čokoľvek a) more, čajky, majáky, vystreliť dáždniky, lebo môže pršať, lov rýb a moje hladké stehná, gumáky nad kolená, lepkavé vlasy, pršiplášť.

Škótsko s tebou, šité na mieru, bonus pre teba a mňa, ráno v dome s drevenou dlážkou, záclony po zem, smotanová farba, vrieskajú vtáky. Vtedy je to nežné, tak si povieš.

Ticho, preplnené mláky a naše mačky lepkavé od vody, lebo nestihli vbehnúť do košíka, zamočili si labky, asociácia, Truman Capote, New York, Holly Golightlyová.

Svetlo v záclonách, idea jednoty.



.dnes, keď som poliala muškáty, našla na okne včelu a vybrala poštu.
Chcela som obrázok. Poem.


V daždi je sneh, z kvetov bazy, lebo rozkvitla, prosto odkvitá a klesá k tráve, zelená ako stena v našom wc, zelená ako slamka v ríbezľovom sirupe, polia uprostred júna, žito a pšenica, pohľadnica z Rio de Janeira.

Bosé kroky nahých nôh. Na dlážke, modré kvety popadané na nej, etno váza, váza retro. Krpatá v pyžame, oddych, Najstaršia v tielku čiernom, v tielku pružnom, hrnček a čaj a green nie a nie Nestea chladený, lebo v záhrade bylinky, mäta a medovka a materina dúška a záhrada plná citrusov, žltá, citrón, medovka vonia citrónom,

lemon life.

A treba si zapamätať veľa vecí. Zo všetkého. Z lásky, z padnutia, z chuti keksíka BeBe Dobré ráno namočeného v mlieku.