Otvorila som okno a studený vzduch. Silná autorita prírody, akoby toto nebolo mesto, ale koliba v Západných Tatrách, potok, mokré maliny okolo, nešla by som od spacáka ďaleko, strach z medveďov.
.tu bol cukor. A v inom skle varešky a príbor. Niesla som to domov v papierovej taške a príbor štrngal na celý vlak. Krajina sa metala, ryba na suchu, pobozkala som ju, len tak naoko, veď pred ostatnými by sa to nepatrilo. Asi. May Flowers.
Minuloročný august a kemp. Stany a good food. Voľné duše, tak celkom.
Z Cypru sa vrátil vojak. Vravel, že má ma rád. Viem, že ako dieťa, že tak inak, celú noc sa mi snívalo o kolotočoch, ruské kolo, že som v parku kŕmila nejakú Alicu a mali sme doma paranoika, čo zlomil dvere a skoro nás pozabíjal.
Hlúposti tu ukladám. Poupratujem si na stole a prečítam článok z júnového Miau, čo som si kúpila pred skúškou z bulharčiny. V stánku pri Tescu, teplé parkovisko, 5.jún.
Mama mi v Škótsku kúpila denník. Summer. Taký bude. Teplé strany, vyhriate, až sa môžu upiecť ako kurča na víne. Takže
oslava slnka. Celebration.
No comments:
Post a Comment