26. december

Mäso a taniere na kôpke.
Dnes som spala u starej mamy, po obede, poumývali sme poháre v spenenej vode, nech sa lesknú, nech sú ako vzkriesené dámy v policiach, svietilo slnko a za oknom trúbilo auto.

Malý vidiek v malom meste, tým slnkom, tými sliepkami, čo sedeli v kurínoch.

Nakreslila by som bielu, veľa bielej a veľa svetla a vlasy umyté šampónom Gliss Kur, takú bielu akú vidno, keď ideme na aute od jednej starej mamy k tej druhej, ľudia sa prechádzajú a lyžiari nakupujú v supermarketoch, žeriav je opustený, sneh na horách staroružový, v tv braky, tak si radšej čítam a pozerám sa na odraz svojej tváre vo vianočných dekoráciách na stromčeku. Starý otec stojí na balkóne a fajčí, zapadá slnko, svetlá sa miešajú, radiátior hreje, sprosté reči o Vianociach v médiách.

Vykladám si nohy a nič, a svetielka.

21. december

Tento skrytý zápisník počúva, hlúposti, že svieti slnko a keď nie je sneh, tak aspoň 13 stupňov pod nulou a v okolí srieň a plamienok v petrolejovej lampe na schodoch.

Hrdlo bolí menej, intenzívne ho vypaľujem zeleným prípravkom Tantum verde a odmietam piecť koláče, kým mi to neprejde, radšej sedím v posteli a píšem poviedku.

A k tomu Tori Amos. A Feist.
A veľa radostí. A bábika od nejakých Francúzov z Bratislavy.

obrázok: haeshu

15. december

Mrzne, kúsky snehu na konároch kríkov s červenými plodmi, idúce vlaky, stanica plná lyžiarov, ich pestré vetrovky, prúžkovaná rukavica, čo mi spadla na zem.
Vonia automatová káva, káva s mliekom za 10.-, hlásia v správach, že v Smutnom sedle zasypala lavína niekoho, Smutné sedlo blízko, skoro nad našimi hlavami.

Blízko nástupíšť svieti stromček, strieborné pásiky a mama urobila skúšky, píše, že bude šampanské, Hubert de luxe, nesolené arašidy a film Stopy v snehu s Juliou Ormondovou,

hovoríme o živote, zapínam si mikinu a na chrbte by som chcela cítiť cudzie ruky a malú bolesť z malého tetovania, pod lavínou zomreli ľudia z tohto mesta a zdá sa, že to bude cítiť vo vzduchu, v dolinách, pod ťažkými konármi, teraz pred Vianocami,

plánujeme Silvester, noc v lese, tmavý, najtmavší, len drevo v chate a počaté dieťa v cudzom bruchu, nech sa aj ono raduje, nech pijeme biele víno a sklo nech sa leskne,
vtedy je radosť, keď sú rozhovory, keď je plnosť, sneh, ktorý sa topí na chrbte a náš pes s novým menom Husky to chce oblízať až do kosti.

Jesenné

Káčer, kačky, spia, nie je čas pre ne, pamätám si ako sme chodili po tom moste smerom z nemocnice, ruky nám ešte hnusne smrdeli z gumenných rukavíc a dezinfekčných prostriedkov, parilo sa nám z úst a mrzli vlasy, vtedy sme tam zastali, na moste, a sledovali kačky ako plávajú pomedzi ľadové kryhy a každý deň sme videli menej a menej krýh a prišiel február a marec a v máji jar, cibuľky kvetov v pôde, mali sme devätnásť a menej a teraz máme dvadsať a skoro dvadsaťjeden,

namiesto krýh sledujeme rieku a na nej drobné listy, stále tie kačky, sledujeme zmrznuté jablká, jeme pukance a aj brokolicu, železo, mrkvu z papierových sáčkov, využívame jeseň, jej divokosť, šarm, ten obzor, zmeny, prudké výkyvý nálad, sivé hmly, žltosť prírody ráno a o dvanástej je už svet plný pokusov o najviac červenú, zaráža a očisťuje,

zotmie sa rýchlo, idem ťa čakať až na začiatok toho sídliska, tam, kde sú domy a tmavý park, teraz večer svieti, dožlta, keď sa stmieva, taký, taký vtedy a ja si tam vždy nachvíľu sadnem a pozriem si obrázky, pozbieram okrúhle kamene a okrúhle gaštany.


19. október, sneženie aj, aj krása, obrázky,

:: two become one
:: confetti
:: a week of rain

pretlak najkrajšieho októbra v tomto storočí.

obrázok: simply photo

September

Septembrové dni, úplne špecifické, vystrčím hlavu z vody vo vani a cítim to cez okno, vo vzduchu, v záhrade a tie kvety sú iné, naše rozhovory a plány, plánovanie kto s kým, plánovanie ciest a rôzne druhy zeleniny do šalátov.

Teším sa na film, Ingmar Bergman.


.persona (1966)

Ráno vstávam a tí najmenší sa chystajú do školy, hovoria si : pozri, ako spí, nie je ako zajac?, obliekajú sa, vôňa antiperspirantov a niekedy fén v kúpeľni, niekedy rachot ich bicyklov pod oknami, ich sťažovanie sa, že prší, že by nemuselo, že by napríklad svietilo slnko a oni by na telesnej výchove cvičili na veľkom trávniku strečing.
Tak ako my, v areáli ich školy, keď sme tam ležali a s Petrou rátali tie vrany a tie biele vtáky, keď učiteľka bola priateľská a rozprávala o svojich psoch, o svojej maturite z fyziky a rôzne iné veci.

S dáždnikom pôjdem na trh, do knižnice, prečítať .týždeň, lady Diana na obálke, áno, áno.

Málo

Je svetlo a teplo, sedíš v lietadle, za malé more, za more a babka plakala a povedala ti, že tam nesmieš, že nie, lebo ťa zožerú žraloky.

A ty si mi to potom povedal. A bolo to podarené.

Ráno som klopkala topánkami po chodníku, teplé ráno, navoňané ženy v tielkach, vyfúkané vlasy, účesy, z ranných autobusov smerom do mesta, do práce, na nákupy, kdekoľvek. Mala som veľkú tašku, lietali lastovičky a v bytovke blízko starých rodičov niekto vysával, muž na bicykli, starý muž na bicykli, noviny a pivo desiatka v ruke.

Stará mama nabalí cukety a ja sa veziem tým vyťahom, maximálna hmotnosť 250 kg, vysoký balkón, topole, príchody a odchody autobusov, vlaky, stánok s kvetmi.

Veľmi dobré.

Pocítiť radosť

Včera som sa pozerala cez okno a videla som Kriváň, tenisové kurty, skackajúcu zelenú loptičku. Po siedmej, svrčky, septembrový pocit, koniec septembra, tráva inak, nebo inak.

Chcela som vstať a zabaliť si do tašky plavky a uterák, niečo, na čo si sadnem, nejakú deku a keď si trochu zaplávam v tej vode, vyjdem von a dlho budem sedieť na kamienkoch, zabalená v uteráku, prichádzajúca tma, čo sa zráža na hladine.

A bola by som ako Iris Murdochová a jej manžel, keď plávali pomedzi riasy v anglickom sladkovodnom rybníku.
Sedela by som na brehu a česala si vlasy.

Bicykel by bol v kríkoch alebo v poli, medzi pšenicou a nikto by mi ho neukradol.

Ale namiesto toho som do pohárov sypala popradskú kávu, zalievala ju vriacou vodou a roznášala koláčiky, kto si prosí, dáte si, káva alebo čaj?

Malé horiace sviečky, červené víno, chlipkali, vychutnávali.

Potom po vlastných smerom k starej mame, po ulici 3. februára, u starej mamy krémeš a citrónový čaj, stará mama rozprávala, počúvali sme, cítila som sa tučná a najedená, prišiel bratranec, ktorý zachvíľu odletí do Indie.

A ja som si to predstavovala, Indiu, korenie, chudobu, štvorhviezdičkový hotel.

Zaspala som v bielych perinách s jemným prúžkom. Snívalo sa mi o Chorvátsku, o krajinách, kde kedysi chodili španielske lode po koreniny a exotiku.