15. december

Mrzne, kúsky snehu na konároch kríkov s červenými plodmi, idúce vlaky, stanica plná lyžiarov, ich pestré vetrovky, prúžkovaná rukavica, čo mi spadla na zem.
Vonia automatová káva, káva s mliekom za 10.-, hlásia v správach, že v Smutnom sedle zasypala lavína niekoho, Smutné sedlo blízko, skoro nad našimi hlavami.

Blízko nástupíšť svieti stromček, strieborné pásiky a mama urobila skúšky, píše, že bude šampanské, Hubert de luxe, nesolené arašidy a film Stopy v snehu s Juliou Ormondovou,

hovoríme o živote, zapínam si mikinu a na chrbte by som chcela cítiť cudzie ruky a malú bolesť z malého tetovania, pod lavínou zomreli ľudia z tohto mesta a zdá sa, že to bude cítiť vo vzduchu, v dolinách, pod ťažkými konármi, teraz pred Vianocami,

plánujeme Silvester, noc v lese, tmavý, najtmavší, len drevo v chate a počaté dieťa v cudzom bruchu, nech sa aj ono raduje, nech pijeme biele víno a sklo nech sa leskne,
vtedy je radosť, keď sú rozhovory, keď je plnosť, sneh, ktorý sa topí na chrbte a náš pes s novým menom Husky to chce oblízať až do kosti.