Jesenné

Káčer, kačky, spia, nie je čas pre ne, pamätám si ako sme chodili po tom moste smerom z nemocnice, ruky nám ešte hnusne smrdeli z gumenných rukavíc a dezinfekčných prostriedkov, parilo sa nám z úst a mrzli vlasy, vtedy sme tam zastali, na moste, a sledovali kačky ako plávajú pomedzi ľadové kryhy a každý deň sme videli menej a menej krýh a prišiel február a marec a v máji jar, cibuľky kvetov v pôde, mali sme devätnásť a menej a teraz máme dvadsať a skoro dvadsaťjeden,

namiesto krýh sledujeme rieku a na nej drobné listy, stále tie kačky, sledujeme zmrznuté jablká, jeme pukance a aj brokolicu, železo, mrkvu z papierových sáčkov, využívame jeseň, jej divokosť, šarm, ten obzor, zmeny, prudké výkyvý nálad, sivé hmly, žltosť prírody ráno a o dvanástej je už svet plný pokusov o najviac červenú, zaráža a očisťuje,

zotmie sa rýchlo, idem ťa čakať až na začiatok toho sídliska, tam, kde sú domy a tmavý park, teraz večer svieti, dožlta, keď sa stmieva, taký, taký vtedy a ja si tam vždy nachvíľu sadnem a pozriem si obrázky, pozbieram okrúhle kamene a okrúhle gaštany.


19. október, sneženie aj, aj krása, obrázky,

:: two become one
:: confetti
:: a week of rain

pretlak najkrajšieho októbra v tomto storočí.

obrázok: simply photo