Prší

Pršalo, keď som sa zobudila, prší teraz. Oco si čistí zuby, strechy sú mokré, mama chcela, aby som oberala zelenú fazuľku, to nič, nič to, vôbec ma to nemrzí.

Keď prší je tma, pohybujem sa mokrou chôdzou po asfalte a chcem zaliezť do kaviarne v centre, objednať si šťavu z mrkvy, čo mi tá pani urobí priamo za pultom, priamo jej rukami, zmoknutá by som tam sedela, robila v šťave slamkou bubliny, čítala si .týždeň, Miau, Sylviu Plathovú a Bábätko.

Niečo z toho.

Teraz je ráno, prší. Predvčerom sme stopovali, boli sme na cestách,



.zapliecť si vrkôčiky, v Levočských vrchoch, málo ľudí, vojenské pásmo




.les, čo dýcha. Zelenou a konármi, myslím na stan a lásku, na české rozprávky

zastalo auto s holandskou značkou. Dôchodcovia, štýlová žena s náušnícami, matný dizajn, nemohla som hovoriť, len som sa pozerala na tie náušnice, sedela na omrvinách a počúvala, že sa im na Slovensku páči, pokoj, kúpili dom v dedine, kde je 5 domov, boli milí, prívetiví.

Prší, je najlepšie.