Jedným dychom

Rozhodla som sa najesť, umyť v kúpeľni dlážku, zavesiť kľúče tam, kde je ich miesto. Bola som na pošte a v obchode, kúpiť korn chlieb a mlieko vo fľaške, dlho som také mlieko nevidela, pripomínalo mi Alpy, Heidi, tú rozprávku som si chodila čítať do knižnice a v knižnici bolo drevo a výkresy s obrázkami namaľovanými vodovými farbami, v knižnici boli panie, rozprávali nám o knihách a púšťali video, za oknami lietali holuby, počula som ich, áno počula.

Dnes prišli pohľadnice, z Francúzska a zo Spiša, chodia k nám správy, že sa stále niekto vydáva a žení, plánujú sa svadby a tu je veľa práca, konkrétne zajtra záhrada a na to sa celkom teším, na čistenie, na bylinky, na kvety, na listy z čerešní, na to, že to budem cítiť takto, takto ako na tomto obrázku,




.obrázok : Anna Wolf

že budem cítiť artičoky, papriku, červené paradajky na pizzi u susedov, že budú sem - tam škrípať brzdy a staré panie z tejto ulice budú zalamovať rukami, že ruže odkvitnú a rozkvitnú zase nové kvety, že si rezervujeme letenky do Londýna a v jeseni tam odletíme, že tam budem ležať v parku, na vykosenej tráve a v kabáte, vo vetrovke, s rozputsenými vlasmi a londýnske nebo bude iné, že sa mi bude páčiť a každý večer budem vyčerpaná a zaspím skoro, skôr, než sa vylúhuje Earl Grey v červenom hrnčeku Londoners.

Zistila som, že sa mi páčia električky, ich koľajnice, krakovské električky, fontána pri synagóge v štvrti Kazimierz, že sa mi páčia kočíky v centre, parkovanie blízko Visly, tráva, chlapec s dievčaťom hrajúci tenis.

Páči sa mi veľa vecí, pravdupovediac.