Píšem ako mater nejakých detí. Ako by som mala takú náplň : prať, žehliť, variť, upratovať. Nie, to tak nebude. Aj iné radosti, aj neporiadok doma, nech je radšej dobrodružstvo, radšej pľuzgiere na nohách.
Sedím medzi studenými stenami, nad hlavou vysoký strop a nechce sa mi vyjsť do tepla, chcem do fontány, do vody na nafukovačke, zaspať na nej a neutopiť sa, chcem piknikovať, takto,

chcem studený džús v matnom pohári, chcem toto sedenie a čítanie si, zaspávanie, teplo, teplo, teplo.
Sú tu krpci, čo teraz majú spať v mojej posteli, no nie a nie, cikajú, vymýšľajú, tešia sa, že budeme grilovať, že bude oheň a drevo, že bude zapadať slnko a vymyslia si nejaké hry, tie ich, a preto nemôžu teraz spať, nedá sa.
Tak rada by som bola dieťaťom v kočíku a pozerala sa na oblohu. A prebalili by ma a aj jesť by mi dali. Toľko toho.

2 comments:
spomenul som si na maleho Gerarda, ked som sa ho pytal cim chce byt az vyrastie...zvlastne..povedal, ze chce ostat dietatom..ako ty, Anuk.
Inak Gerard je pekne meno, vsak?
Zajo
mam rada
ten vysoky strop
tvojej fantazie.
ze nanho nie je vidno
akokolvek je jasno.
Post a Comment