Čerstvé,
nedotknuté, svet, nechať sa ním pretiahnuť až do dna.
Tí malí nezbední si tu zabudli zubné kefky, Ania nohavice s volánmi, sú v Afrike, Tunisko, vrátia sa s exotickými slovami, s obrázkami, oni na nich, šantenie v bazéne, lesklé biele zuby, Ania s vrkôčikmi, Ania v bielom župane, jej brat s rôznymi pehami na nošteku.
S knihou Camilly Laurensovej pôjdem o desiatej na vlak, cestovať 40 minút, vystúpiť, prejsť cez park, robotníci, vrany, holuby, českí turisti s maximum batohmi, rozsypané Bon Pari cukríky na chodníku, roztápajú sa.
A ja si tam opäť vymyslím príbeh, sadnem si v kníhkupectve na gauč, vypijem vodu z fľašky a odpľujem si na trávu.
Lebo budem mať chuť, lebo sa mi zachce.
No comments:
Post a Comment